Čaj je kultúrny nápoj obvykle pripravovaný lúhovaním lístkov rastliny čajovníka v horúcej vode. Názov čaj sa však používa i pre samotné lístky. Ako čaj sa bežne označujú aj iné nálevy a odvary z rôznych rastlín (napríklad tzv. bylinné čaje alebo šípkový čaj). Vďaka látkam, ktoré obsahuje, má čaj v mnohých prípadoch i blahodárny vplyv na organizmus. Odjakživa bol považovaný za zdravý a prakticky od jeho objavenia sa mu pripisovali rozličné liečivé účinky. V 17. stročí sa predával v lekárňach a lekári ho predpisovali ako liečivý nápoj. Dnes sa už čaj ako liek nepoužíva, no výskumy ukázali, že môže pozitívne prispieť k zdravému životnému štýlu.
Čaj sa ešte stále považuje za prírodný produkt a veľká pozornosť sa venuje zisťovaniu, akým spôsobom je prospešný zdraviu. To sa odráža v globálnej štruktúre spotreby, ktorá ukazuje veľký nárast spotreby zeleného a bylinného čaju rôznych druhov. Ak do čaju nepridáte mlieko alebo cukor, neobsahuje žiadne kalórie. Čaj dobre zaháňa smäd a dokáže vhodne udržiavať potrebnú hladinu vody v tele. V priebehu posledných desaťročí sa v západných krajinách viedol rozsiahly výskum účinkov čaju na ľudské zdravie. Skúmali sa predovšetkým polyfenoly a ich antioxidačný účinok. Najdôležitejšími látkami, ktoré sa v čaji nachádzajú a ktoré sa tvoria v priebehu jeho spracovania, sú kofeín, polyfenoly a minerálny fluór. Čajovník Čajovník je stále zelený ker z rodu Theacease. Najznámejším rodom je Camellia. Rod Camellia má dve hlavné odrody: Camellia Sinensis Sinensis a Camellia Sinensis Assamica.
Camellia Sinensis, známa aj ako čínsky čaj, je ker dosahujúci maximálnu výšku 3 – 4 metre.
Camellia Assamica môže vyrásť až do výšky stromu, asi 20 metrov, v prípade, že sa neprerezáva.
Aby sa čajové listy ľahšie zbierali, zrezávajú sa oba druhy krov na výšku asi 120 cm. Skúsenosti ukazujú, že na pestovanie druhu Assamica je vhodnejšie teplejšie podnebie. Táto rastlina sa vyskytuje v tropickom alebo subtropickom pásme a veľkosť jej listov sa pohybuje od 5 do 10 cm. Sinensis rastie v miernom podnebí, odoláva aj veľmi nízkym teplotám a má asi 4 až 8 cm dlhé lístky.
Pestovanie čaju a zber:
Celosvetová produkcia čaju stále rastie. Hlavnými producentmi čaju sú India a Čína. Tieto dve krajiny spoločne pokrývajú asi 50% svetovej produkcie. Ďalšími producentmi čaju v Ázii sú Cejlón, Indonézia (hlavne Sumatra a Jáva), Vietnam a Japonsko. V Afrike je najväčším producentom čaju Keňa, po nej nasleduje Malawi, Uganda a Tanzánia. V Európe je najväčším producentom čaju Turecko a čaj sa pestuje i v niektorých krajinách Južnej Ameriky.
Čím vyššie sa čaj pestuje, tým je kvalitnejší. Čajové lístky možno prvýkrát zbierať približne po štyroch rokoch. Zber čaju môže prebiehať kedykoľvek, lístky sú však najlepšie počas suchého monzúnového obdobia. Ručný zber je náročný na prácu. V niektorých oblastiach, kde je nedostatok pracovnej sily, sa ručná práca nahrádza strojmi, no kvalita čaju tak môže zásadne poklesnúť.
Pri trhaní čajových lístkov sa rozlišuje:
• Jemný fleš listový púčik s dvoma lístkami
• Stredný fleš listový púčik s troma lístkami
• Hrubý fleš listový púčik so štyrmi lístkami
Všeobecne platí, že čím jemnejší fleš, tým kvalitnejší čaj. Vo vyššie položených oblastiach, kde rastie kvalitnejší čaj, sa temer vždy zbiera jemný fleš. Čajové kry žijú dlho. Assamica sa dožíva v priemere 40 rokov, avšak Sinensis môže rodiť až 100 rokov. Listy čajovníka sú dlhé 3 až 25 centimetrov a široké 1 až 10 centimetrov, dozreté listy sú hrubé, hladké a kožovité, s krátkou stonkou. Čajové lístky sa zbierajú väčšinou niekoľkokrát do roka, v niektorých oblastiach prakticky po celý rok. Lístky sa zbierajú podľa takzvaných zberových formulí, určujúcich, ktorú časť výhonku odtrhnúť. Obvykle sú cennejšie menšie lístky pri špičke výhonku a púčik. Čaj obsahuje kofeín, známy tiež ako teín.
Spracovanie čaju: 
Po zbere sa čajové lístky odvážajú vo veľkých vreciach do továrne na spracovanie čaju, ktorá sa nachádza v blízkosti plantáže. Metódy spracovania čaju sa v jednotlivých regiónoch líšia,ale proces sa skladá vždy zo štyroch základných krokov: zavädnutie, zvinovanie, fermentácia a sušenie. Potom sa čaj roztriedi a zabalí. Čaj sa
takmer vždy spracúva v krajine pôvodu. Ženy zbierajú čajovníkové lístky, muži sa starajú o plantáž, pracujú v čajových továrňach a pri doprave.
Technológia spracovania čaju CTC: crashing – tearing – curling (drvenie – trhanie – zvinovanie). Môžeme si predstaviť, že jeden list je rozkrájaný na 60 až 100 kosodĺžničkov, ktoré sú zvinuté, fermentované a sušené. Ak sa z listového čaju do vody extrahuje cca 25% hmotnosti a z čaju fannings cca 30%, z CTC je to okolo 38%, pričom čas extrakcie je podstatne kratší. Milovníci listového čaju môžu namietať, že zloženie extraktu nie je rovnaké a že im viac vonia a chutí tá ich šálka čaju. Určite majú pravdu, ale väčšina zákazníkov uprednostňuje porciované čaje. Čaje s označením FAIR TRADE potešia nielen Vaše chuťové bunky, ale i srdce. Známka FAIR TRADE je garanciou poctivého obchodu s pestovateľmi z najchudobnejších krajín sveta. Ženy, ktoré pre Vás zbierajú lístky v čajových záhradách v Indii, na Cejlóne či v Afrike, dostávajú vďaka FAIR TRADE lepšiu mzdu a majú zabezpečené pracovné podmienky, ktoré sú pre nás samozrejmosťou – poistenie, kvalitné ubytovanie, či prístup k lekárskej starostlivosti a vzdelaniu. Na výrobe FAIR TRADE sa nesmú podieľať deti. Vďaka lepším príjmom rodičov môžu, naopak, chodiť do školy. FAIR TRADE znamená tiež poctivý prístup k prírode a využívanie ekologicky šetrných výrobných postupov. Preto má väčšina FAIR TRADE čajov BIO kvalitu.
Krajina pôvodu:
Každá zásielka čaju je odlišná. Kvalita čaju závisí od krajiny pôvodu, zberu a techniky spracovania. Zákazník však vždy očakáva rovnakú chuť svojho čaju. Majstri „miešači“ preto vyberajú dodávané druhy čaju a podľa prísnych pravidiel spoločnosti vytvárajú zmesi s chuťou a vôňou, aké vyžaduje zákazník. Miešači niekedy používajú na vytvorenie čajovej zmesi až 20 – 30 rôznych čajov.
Hlavnými svetovými produkčnými oblasťami sú:
• Assam: Na severe Indie predstavuje so svojimi 2 000 čajovými plantážami jednu z najlepších pestovateľských oblastí na svete. Z čaju pochádzajúceho z tejto oblasti sa získava silný nápoj tmavej farby so špecifickým charakterom.
• Darjeeling: Horský kraj Darjeeling leží na úpätí snežných Himalájí v nadmorskej výške 2 000 metrov. Vynikajúcu akosť čajov z Darjeelingu podmieňuje chladná vlhká klíma vysoko položeného územia a mimoriadna kvalita ovzdušia a pôdy. Tento čaj je často nazývaný kráľom čajov. Kvôli horskej polohe je však čas zberu krátky; prebieha
iba od apríla do októbra. Čaj Darjeeling nie je taký silný ako Assam.
• Nilgiri: Pohorie Nilgiri sa nachádza v najjužnejšej oblasti Indie a predstavuje ideálnu oblasť na pestovanie čaju. Zber tu prebieha po celý rok. Čaj pochádzajúci z pohoria Nilgiri má jemnú, sviežu chuť.
• Čína: Množstvo druhov sa zbiera celkovo v osemnástich produkčných oblastiach. Rozsah čínskych čajov zahŕňa zelené čaje, polofermentované čaje (tzv. „čisté“ čaje, alebo Oolong), a samozrejme tradičný čierny čaj. Čierne čaje majú pritom rôzny charakter, počínajúc čajmi s kvetinovou vôňou (ako napr. jazmín) cez bylinné čaje po silné čierne čaje.
Druhy čajov:
Podľa veľkosti sa čaj delí na čaj listový, čaj zlomkový (broken) a čajovú drvinu (fannings). Listové čaje a čaje typu broken sa používajú predovšetkým na výrobu sypaného čaju. Tento čaj sa musí dlhšie lúhovať. Druhy s veľmi malými časťami listov sa používajú do nálevových vreciek, pretože sa nemusia tak dlho lúhovať.
Lístkové čaje
Flowery Orange Pekoe (FOP): Čaj získaný zo stoniek a z najvrchnejších lístkov.
Orange Pekoe (OP): Čaj z dlhých zašpicatených listov, ktoré sú trochu väčšie ako pri čaji FOP, a neobsahujú špičku (tip). Tento čaj sa zbiera, keď sa koncové púčiky začínajú otvárať.
Pekoe: Čaj zo špicatých lístkov, ktoré sú však väčšie než pri OP.
Souchong: Čaj získaný z veľkých lístkov.
Zlomkový čaj: Získava sa valcovaním z ešte zelených lístkov. Listy rozdrvené v priebehu valcovania sa triedia podľa druhu.
Flowery Broken Orange Pekoe (FBOP): Aromatické čaje zo Srí Lanky alebo zo severnej Indie.
Broken Orange Pekoe (BOP): Jeden z najobvyklejších zlomkových čajov so silnou chuťou.
Broken Tea (BK): Podobný ako BOP, ale lístky nie sú také dlhé.
Čajová drvina (fannings): Čajová drvina je najčastejšie konzumovaným druhom čaju. Rýchlo uvoľňuje svoju chuť i farbu, takže je najvhodnejšia na balenie do filtračných vreciek.
Broken Orange Pekoe Fannings (BOPF) a Orange Fannings (OF): Čaje s jemnou štruktúrou.
Pekoe Fannings (PF): O trochu menšie lístky než BOP, najjemnejšie lístky, ktoré sú použité v porciovaných čajoch vo vreckách.
Pekoe Dust (PD) a Dust (D): Veľmi jemný čaj so silnou a aromatickou chuťou.
Príchute čajov:
Mnoho ľudí si myslí, že zelený čaj pochádza z inej rastliny než čaj čierny. V skutočnosti pochádza tiež z listov rastliny Camellia Sinensis alebo Camellia Assamica. Na rozdiel od čierneho čaju však nie je súčasťou procesu spracovania fermentačná fáza (neprebehne oxidácia). Čaj si preto uchová pôvodnú zelenú farbu a chutí inak, živšie. 
Biely čaj sa získava z prvých čajových vetvičiek, z horných, ešte nerozvinutých lístkov. Biely čaj pochádza z prvého jarného zberu ešte pred obdobím dažďov a jeho
púčiky sa môžu trhať len niekoľko týždňov na počiatku čajovej sezóny. Čaj sa suší, ale neprebieha jeho fermentácia, spracúva sa minimálne, čo znamená, že si zachováva svoju originálnu čistotu, ktorú má pri zbere. Púčiky čajových lístkov sú pokryté krátkymi bielymi chĺpkami pripomínajúcimi jemné perie. Tieto biele chĺpky sú jasne viditeľné a dodávajú lístkom striebristý vzhľad, podľa ktorého dostal čaj meno. Extrakt má svetlú farbu slamy.
Oolong je polofermentovaný čaj pochádzajúci predovšetkým z Číny a Taiwanu. Čínsky Oolong sa vyrába z lístkov, ktoré po zbere na slnku zavädnú. Tieto lístky sa striasajú v bambusových košoch, čo mierne obrúsi ich okraje. Potom sa lístky pretrepávajú a striedavo sa dosúšajú, až kým zožltnú. Okraje sú červenkasté, pretože prírodné šťavy z obrúsených okrajov reagujú pri fermentácii so vzdušným kyslíkom. Asi po dvoch hodinách sa lístky rýchlo dosušia. Ich farba je zelenohnedá a čaj má mierne ovocnú príchuť a svetlooranžovú farbu. Ochutené čaje sú čajové zmesi, do ktorých sa pridáva aróma v podobe prášku. Čiastočky arómy zodpovedajú svojou štruktúrou zloženiu čaju, preto sa s čajovými lístkami dobre zmiešavajú. Príkladom môže byť jahodový čaj alebo Earl Grey. Earl Grey je čierny čaj ochutený bergamotovou arómou z bergamotového citrónu, citrusového plodu s hladkou šupkou, ktorý rastie v Kalábrii alebo na Sicílii.
Rooibos je jemný a lahodný čajový nápoj získavaný z rastliny Aspalathus linearis, ktorá sa pestuje v južnej Afrike. Ihličkovité lístky tejto rastliny sa trhajú, drvia a sušia na slnku. V priebehu sušenia získava čaj Rooibos svoju typickú červenohnedú farbu, ktorá je výsledkom oxidácie. Od tejto farby je odvodený i názov Rooibos (červený ker).
Medový ker, Honeybush má jemnú sladkastú chuť. Podobne ako Rooibos pochádza z rastliny, ktorá sa pestuje v južnej Afrike. Medový ker (Cyclopia Intermedia) sa nazýva podľa druhu „Heuningbos“. Vonia a chutí ako med. Listy z tejto rastliny sa používali na prípravu čaju pred objavením rastliny Rooibos.
Harmanček má výrazné protizápalové a dezinfekčné účinky, uvoľňuje kŕče, pôsobí proti nafukovaniu, podporuje potenie a má aj mierne upokojujúce, adstringentné a žlčotvorné účinky. Harmanček je i prostriedkom na liečenie chorôb kože a slizníc, obzvlášť zápalov.
Mäta tlmí a odstraňuje kŕče zažívacieho ústrojenstva, podporuje chuť do jedla, pôsobí proti nafukovaniu, upravuje činnosť žlčníka a pod. Má aj osviežujúce a protizápalové účinky. Priaznivo pôsobí na nervovú sústavu, pretože silice potláčajú citlivosť nervových zakončení. Mätová silica sa používa aj ako kloktadlo a na inhaláciu pri zápaloch hrtanu a priedušiek.
Bylinným čajom sa tradične pripisujú liečivé účinky. Poznatky o liečivých bylinkách sa prenášajú z generácie na generáciu, no rastie tiež počet vedeckých štúdií o liečivých účinkoch rastlín. Na tento účel sa účinné zložky bylín extrahujú a koncentrujú, aby bolo možné skúmať ich v dostatočne preukázateľnom množstve. Byliny sa tiež vďaka svojim aromatickým vlastnostiam a špecifickej chuti používajú do najrôznejších zmesí. Liečivé účinky sa často pripisujú aj nápojom, ktoré sa z nich pripravujú. Nadmerná konzumácia bylín však môže mať mať aj nežiaduce účinky. Napríklad sladké drievko obsahuje glycyrhizin, ktorý môže zvyšovať u náchylných ľudí krvný tlak.
Kvitnúce čaje:
Kvitnúci čaj sa vyrába z ručne zväzovaných lístkov bieleho alebo zeleného čaju. Medzi špeciálne vybratými lístkami čaju, ktoré tvoria základ púčika, sa skrýva farebný kvet a bylinky. Najčastejšie ide o kvet ľalie, jazmínu, ibišteka, nechtíka lekárskeho alebo chryzatémy. Stretneme sa i s čajom kvitnúcim v tvare srdca alebo jahody. Kvitnúce čaje sa zvyčajne nazývajú podľa vzniknutého čajového púčika (kvetu). Nájdeme názvy ako Amorov šíp, Nekonečná láska, Slnečný lúč, Srdce k srdcu, Tancujúca víla, ktoré evokujú vzhľad vzniknutého čajového púčika. Iné sú predávané iba pod anglickými alebo čínskymi názvami. Pri príprave kvitnúceho čaju by sme si mali prečítať návod na obale, pretože príprava sa môže pri jednotlivých druhoch líšiť. Všeobecný postup je taký, že čajový púčik vhodíme do veľkého priehľadného pohára a zalejeme 0,5 – 0,6 l horúcej vody. Potom už iba obdivujeme, ako čaj rozkvitá a keď mierne vychladne, užívame si jeho chuť. Výhodou je, že kvitnúci čaj je viacnálevový a môžeme si ho s nemenej blahodárnymi účinkami dopriať druhý, niekedy aj tretí raz.
Spotreba čaju a trendy v Českej republike a na Slovensku:
Celková spotreba čaju vzrastá ročne o cca 15 – 20%. Najobľúbenejšou skupinou sú ovocné čaje. Najrýchlejšie rastúcou kategóriou sú čaje zelené, biele a funkčné. Z celkového objemu sa temer 95% predá v porciovanom balení, zvyšných 5% tvorí predaj sypaných čajov. V tuzemsku sa v prepočte na hlavu vypije rádovo menej čaju než v Británii a Írsku, no zase viac než vo Francúzsku, Taliansku alebo Dánsku. Priemerná ročná spotreba čaju je približne 0,25 kg na osobu. Česi dajú za čaje ročne približne 1,7 mld. Korún a toto číslo v súčasnosti mierne rastie. Briti vypijú ročne skoro desaťnásobok (2,2 kg) a Íri šesťnásobok (1,5 kg na osobu). Najčastejšie prelievajú Česi vriacou vodou vrecko ovocného čaju (viac než 40 %). Nasledujú čierne čaje (26 %), bylinné (13 %) a zelené (10 %). Podobnú skladbu má konzumácia čaju na Slovensku. Medzi ovocnými čajmi patria k najobľúbenejším príchutiam citrusy, lesná zmes a malina. V západnej Európe sa stále väčšej obľube tešia takzvané pyramídové vrecká. Obsahujú väčšie čajové lístky a kusy ovocia a umožňujú lepšie vylúhovanie, pri ktorom vynikne chuť.
Čajové rituály
Čaj predstavuje jeden z najstarších a najpopulárnejších nápojov na svete.
Čína: Podľa starovekých písomných záznamov predstavovala v Číne príprava čaju pred 8. storočím obrad s mnohými krokmi. Čajové lístky sa najskôr naparili, potom rozdrvili a sformovali do homole s pridaním rôznych prísad. Homoľa sa potom okorenila, opekala sa na ohni a zomlela sa medzi dvoma listami jemného papiera. Potom sa homoľa s lyžičkou studenej vody pridala do vriacej osolenej vody a počkalo sa, kým sa čiastočky usadia. Po dokončení sa čaj nalieval do šálok a ochucoval sa mliekom a cibuľou. Zvyky sa v priebehu vekov menili a Číňania dnes používajú moderné techniky prípravy čaju.
Japonsko: V Japonsku má významnú tradíciu pitie zeleného čaju. Čajový obrad je dodnes živou tradíciou udržiavanou gejšami – pokračovateľkami starých majstrov čaju. Gejše sa učia presný postup čajových ceremónií v špeciálnych školách. Pri ceremónii používajú čajový prášok, ktorý tlčú v horúcej vode, až začne peniť. Na tento účel používajú zvláštne misy a bambusové metly. Japonci svoj čaj nikdy nesladia ani neochucujú, namiesto toho používajú čajové pečivo.
India: Čaj sa zaleje zmesou z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody, ktorá sa varila s cukrom. Potom sa nechá päť minút odstáť, precedí sa cez mušelín a rozlieva sa do šálok. V niektorých oblastiach sa biely čaj ochucuje semienkami a podáva sa so sladkým pečivom.
Rusko: Podľa stáročnej tradície používajú Rusi na prípravu čaju veľké zdobené nádoby, samovary. Najskôr sa do misky naleje vopred pripravený čajový koncentrát, ktorý sa navrchu samovaru udržiava teplý. Potom sa teplý koncentrát naleje do šálky a riedi sa vriacou vodou zo samovaru na požadovanú intenzitu.
Európa: Európania používajú jednu lyžičku čaju na každú šálku. Sypaný čaj alebo čajové vrecká sa vkladajú do kanvice s vriacou vodou a nechajú sa asi 4 – 6 minút vylúhovať. Behom tejto doby uvoľní čaj svoju chuť. Potom sa nalieva do šálok, v prípade sypaného čaju cez sitko. V Anglicku sa čaj sladí cukrom alebo medom a často sa ochucuje mliekom, rumom alebo citrónom. Niekedy sa pridáva i džem! V Maďarsku sa obvykle čaj sladí cukrom alebo medom a často sa dochucuje citrónom, rumom, príležitostne i vínom. Holanďania majú radi silný čaj a niekedy do neho pridávajú cukor alebo mlieko.